Ráno Nahlas

Aktuality.sk

Nový ranný podcast spravodajského portálu Aktuality.sk

All Episodes

Tretia pandemická vlna a školy, presnejšie žiaci a učitelia v nich. Rezortný minister chce vyučovanie v nich udržať čo najdlhšie, hlavný hygienik by ich najradšej preventívne zatvoril. A ako to vyzerá zvnútra? Aké dedičstvo nám covid v školstve zanechá? Téma pre Vladimíra Crmomana zo Slovenskej komory učiteľov.   „Je mi smutno, keď tu celý deň nemám žiakov, nemôžeme spolu hrať, sme len na online“, tvrdí Crmoman, ktorý na jednej z bratislavských škôl vyučuje aj hru na hudobné nástroje. Pre pandémiu je tento program zatvorený.   A hoci je z epidemiologického hľadiska Bratislava niekde inde, ako napríklad Orava, či východ krajiny, školy aj tu zápasia s prejavmi pandémie.   „Viacero predmetov je len supľovaných, často žiakov len strážime, chceli by sme naopak učiť odborne“, vykresľuje situáciu prezident Slovenskej komory učiteľov.   „Už teraz je ťažké zabezpečiť aj to supľovanie a situácia sa zhoršuje“, tvrdí. „Predstavte si, že ste v jednej triede a zároveň strážite ďalšiu, lebo už nemá kto supľovať. To už začína byť na hrane.“   Crmoman takto argumentuje aj v prospech dištančnej formy výučby, po ktorej volalo aj konzílium odborníkov. „Aj takto - znížením mobility - môžeme pomôcť zdravotníkom a nemocniciam“, dopĺňa.   V podcaste sa dozviete, aké problémy robí na školách „dobrovoľnosť“ pri testovaní žiakov.   Nevyhli sme sa ani zásadnej téme, ktorou je problematické financovanie. Učiteľom sa podľa Crmomana už druhý rok nezodvihli platy. „Cítime sa podvedení touto vládou.“   „Najlepšie by bolo, keby sa školstvo stalo témou samotného premiéra, nie slabého rezortného ministra.“   Moderuje Jaroslav Barborák.

Dec 2

26 min 9 sec

Slovensko čelí v boji s pandémiou civilizačnej, ba dokonca až zásadne evolučnej výzve – úloha znie jednoducho, nevymrieť. Ani takejto výzve však ako spoločnosť nedokážeme čeliť jednotní a spoločne – ako jedno spoločenstvo, stáť za radami a názormi odborných kapacít a autorít. Z očkovania sa namiesto odbornej témy stal ďalší front kultúrnej vojny, hlboko polarizujúci už i tak nesmierne rozčesnutú spoločnosť. Potrebujeme deliberáciu, deeskaláciu napätia a skutočný dialóg z očí do očí. Politici však stratili úctu k slovu a namiesto leadershipu čoraz viac surfujú na vlnách frustrácie a hnevu, hovorí psychológ Dušan Ondrušek. Mení sa teda Slovensko na krajinu kde je človek človeku vlkom a ako z toho von? Dokážeme ešte vôbec v tomto celospoločenskom rozvrate nájsť niečo, čo nás ako spoločenstvo presahuje a tým aj spája a zjednocuje? Témy pre psychológa a odborníka na krízovú komunikáciu Dušana Ondrušeka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo dobšinský            

Nov 30

31 min 7 sec

Máme osobnú slobodu, ale máme aj zodpovednosť. Našou základnou povinnosťou je neškodiť iným a to v kontexte pandémie znamená aj povinnosť očkovania sa, tvrdí šachový veľmajster a spisovateľ Ján Markoš. Naša spoločnosť má podľa neho veľký problém s empatiou, súcitom a pocitom spolupatričnosti. Sme strašní sebci, ale sme jedna veľká rodina a ako spoločenstvo v tom ideme všetci spolu, dodáva Markoš. Počúvate Ráno Nahlas, dnes so šachovým veľmajstrom a majstrom logiky Jánom Markošom. Témou budú etické dilemy očkovania či protipandemických opatrení, A sme my vlastne vôbec spoločnosť stojaca na rozume a logike a aké odpovede nám o tom - ako i o nás samých, dáva doba pandémie Covidu? Odpovie Ján Markoš. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Nov 25

26 min 40 sec

„Dnes, 17. novembra odchádzam zo Slovenska.“ Status na sociálnej sieti len spred niekoľkých dní, teda z aktuálnej súčasnosti. A autorstvo – a teda odchádzajúci? Verejnosti známa, v politologickej komunite etablovaná, s bohatými skúsenosťami najlepších vzdelávacích inštitúcií sveta – a predsa na odchode – Viera Žuborová. Práve ona bude hosťom dnešného RánoNahlas. A s ňou téma opúštania Slovenska či covidemigrácie.   Lebo – „hoci ho mám rada, nechcem v ňom žiť – aspoň nateraz“, ako uviedla v statuse v deň svojho odchodu.   Čo ju k tomu viedlo? Tu je sumár dôvodov, ako ich Viera Žúborová uviedla na sociálnej sieti:   - „Už nevládzem počúvať to nevkusné urážanie, prekáža mi degradácia vzdelaných ľudí.“   - „Nevládzem počúvať tú nenávisť, zlosť a agresiu, ktorá je okolo mňa a ktorá ma dusí.“   - „Chcem žiť v spoločnosti, kde sa mi nebudú smiať, nebudú ma odsudzovať, nebudú hovoriť o mne a okruhu mojich známych a kolegov, že sme sorošovi agenti, darmožráči a múdrosráči. Uráža ma to.“   - „Chcem žiť v spoločnosti, kde sa nebudú ku mne chovať ako k dobytku a kde mi nebudú kázať čo mám robiť s mojim telom“   - „Už nevládzem počúvať to nevkusné urážanie, prekáža mi degradácia vzdelaných ľudí.“   Medzi reakciami na tento status bolo viacerých s podobným znením: „Vierka, práve si verejne vyslovila to, čo zvažuje mnoho ľudí v tejto krajine.“   Aj preto sme sa pozreli na tému ako na fenomén.   Aké Slovensko ľudia opúsťajú, či aspoň o tom uvažujú? Kto môže za aktuálny stav a čo ho môže zmeniť?   Cestou k návratu do „normálnych koľají“ je podľa Viery Žuborovej návrat k budovaniu silných a zdravých lokálnych komunít. Vzťahy v nich sú prirodzené a rovnako lídri, ktorí z nich vychádzajú nesú tieto charakteristiky.   „Sú schopné vytvárať lídrov s dôveryhodnosťou nezaloženou na prepojení na finančné skupiny a marketingu. Tá komunita v tom bola a je vždy silná“, tvrdí Žúborová.   Ideál vidí v „demokracii zdola“, postavenej na lokálnych komunitách.   V rozhovore nám Viera Žúborová dá nahliadnuť aj do podľa nej „neblahého“ stavu slovenskej politologickej scény. Je podľa nej „maskulizovaná“ a len ťažko dáva šance generácii pod päťdesiat rokov.   „Akonáhle ste žena akademička, starší kolegovia vás neberú ako rovnocennú expertku, analytičku. Skôr vás berú ako – veľmi laicky povedané – dievčatko, ktoré pracuje vrámci katedry, fakulty alebo univerzity. A musíte sa veľmi, veľmi, veľmi snažiť, aby ste získali nielen ich pozornosť ale aj úctu.“   Moderuje Jaroslav Barborák.

Nov 23

25 min 5 sec

"Ak mala mať táto krajina nejaký štátotvorný základ, tak sa mal odvíjať od lekcii, ktoré sme vyvodili z komunizmu a fašizmu ako i z našej vlastnej zodpovednosti. Nič také sa ale nestalo a chýba to," tvrdí politologička a dcéra disidenta a profesora Kusého Dagmar Kusá. Práve včera sme si opäť pripomenuli výročie 17. novembra 1989, teda udalostí, ktoré znamenali definitívny pád komunistickej totality na území vtedajšieho Československa. Jednou z tvári novembra, ale zároveň aj jedna z postáv slovenského disentu, ktorý stál v prvých radách odporu voči komunistickej moci bol profesor Miroslav Kusý. A ako si spomína na svojho otca jeho dcéra politologička Dagmar Kusá? A aké to bolo vyrastať v tieni hroziacich komunistických represii, ale zároveň aj v žiari takých postáv československého disentu akými boli Kusý, Havel či Vaculík? Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň želá Braňo Dobšinský

Nov 18

31 min 42 sec

Príbeh slobody, ktorý sa uzatvoril pred týždňom. Majster Miroslav Cipár, uznávaný maliar, grafik, ilustrátor a sochár. Práve v jeho dome v tieni Slavína sa 19. novembra 1989 zišla skupina umelcov a intelektuálov a zredigovali text, ktorý ešte v ten istý večer zaznel v bratislavskej Umeleckej besede. Šlo o vyhlásenie, ktorým odsúdili brutálny policajný zásah zo 17. novembra proti pražským vysokoškolákom. Bol medzníkom, od ktorého sa datuje aj vznik Verejnosti proti násiliu.

Nov 16

32 min 14 sec

Pavol Orságh Hviezdoslav a džes. Presnejšie Hviezdoslavova tvorba v jazzovom odeve. Velikán poetickej a dramatickej klasiky v neklasickom rúchu jazzového slohu. Paradox, ktorý sa stal skutočnosťou na sté výročie od smrti tohto velikána, ktorú sme si pripomenuli práve tento týždeň. A stojí za ním František Báleš, klavirista, skladateľ, aranžér a v neposlednej rade pedagóg. „Inšpirovala ma čarovná zvukomalebnosť neexistujúcich slov ako čaropohár, krasopani či maľovidlá…“, hovorí v podcaste Ráno Nahlas.   Džezovému Hviezdoslavovi predchdzal projekt Básne múzické, v ktorom zhudobnil poéziu Smreka, Rúfusa, Kostru a Dilonga.   „Hviezdoslav zaodetý v džeze je len prirodzeným vyústením faktu, že každé slovo jeho poézie je zvukomaľba. A to je hudba. Cítil som, že ho musím zhudobniť“, tvrdí autor zhudobnených Sonetov.   Vysoká poetika Pavla Orzságha Hviezdoslava odetá do hudby je podľa Františka Báleša liekom na stres a strach z pandemickej doby.   V podcaste reflektuje aj na to, ako zasiahol covid do života hudobníkov a pedagógov.   „Nepoviem nič nové, keď skonštatujem, že ako pedagógovi a hudobníkovi sa v pandémii žije ťažko“, tvrdí Báleš.   Dnešné RánoNahlas je poctou Hviezdoslavovi, od smrti ktorého sme si v týchto dňoch pripomenuli sto rokov.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Nov 11

25 min 38 sec

"Esprit, ktorý vznikol po vražde Jána a Martiny je preč, zmizol. Vláda de facto nevládne a nikto ju nerešpektuje no a tou najhoršou možnosťou je, že našou novou občianskou spoločnosťou je to, čo vidíme na námestiach a v tých rôznych "Lidloch", hovorí publicista Samo Marec. Počúvate Ráno Nahlas, s publicistom Samom Marcom. Pekný deň praje Braňo Dobšinský

Nov 9

22 min 17 sec

Včera večer sa začal Festival slobody. V čase pred výročím Novembra89 ho už jedenásty rok organizuje Ústav pamäti národa. Ako prípravu na spomienku na dni, keď sa do našich končín vracala sloboda.   Začal sa dokumentom s príznačným názvom Slobodní. Príbehom dvoch priateľov, ktorí zostávali slobodnými aj v časoch najtvrdšej neslobody. Príbehom Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, „generálov“ podzemnej cirkvi v čase komunistikej totality.   A nositeľov idey slobody aj v neslobode izolácie komunistických žalárov, neskôr pod drobnohľadom štátnej polície.   Práve z ich podnetov vzišiel tichý odpor režimu, ktorý sa formoval v študentských krúžkoch, neskôr sa pretavil do otvorených, no stále pokojných protirežimových akcií. Či už na Velehrade v roku 1985, alebo na tzv. sviečkovej manifestácii z marca 1988. Podujatia, ktoré boli podhubím pre udalosti Novembra 1989.   Kto boli títo muži, čím strhli tisíce študentov, ktorí z ich odkazu žijú dodnes? Čo bolo za paradoxom slobody v neslobode?   Pozrieme sa na to so Slavomírom Zrebným, režisérom dokumentu Slobodní a Františkom Neupauerom, historikom Ústavu pamäti národa.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Nov 4

34 min 46 sec

„Minulosť je i súčasnosťou, či vari nie? A je i budúcnosťou. Chceme si nahovárať, že to tak nie je, ale život nám to nedovolí,“ tvrdí slávny americký dramatik Eugene O Neill. Práve včera sme si pripomenuli – niekedy s bolesťou a niekedy s láskou a nehou všetkých našich blízkych, ktorí tu už nie sú medzi nami. Nie sú tu – s nami, no stále chýbajú a – tvoria nás tým kto boli a akí boli. No a tým sme si pripomenuli aj to, že to kto sme a akými sme je aj o tom kým boli a akí boli naší rodičia, ich rodičia, rodičia ich rodičov . Veď ako píše Frederick Buechner: „Ktovie, čo v sebe máme nielen po našich rodičoch, ale aj ich rodičoch a prarodičoch a tak ďalej až dakam do bezodných hlbín dávnej minulosti, kde už nie súnijaké mená ani tváre, ktoré by sme určite poznali, keby sme sa ocitli pred ich portrétmi visiacimi na stene nejakého starožitníctva.“ No a skúmaniu toho, kto boli naši predkovia, objavovaniu a vytváraniu rodokmeňov sa venuje Alica Jančoková, ktorá je hosťom dnešného podcastu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nov 2

35 min 43 sec

Na krku má už 15 zlatých medailí, namiesto nôh má však vozík no jeho mottom je churchillovské: " Nikdy, nikdy, ale naozaj nikdy sa nevzdávaj." Zlatý paraolympionik z Tokia v Boccie a ten najpozitívnejšie naladený človek, ktorého som za dlhé roky stretol - Samuel Andrejčík. Pekný deň želá Braňo Dobšinský

Oct 27

26 min 36 sec

Exminister zdravotníctva Marek Krajčí tvrdí, že Slovensko by malo okamžite a poriadne rozbehnúť očkovanie treťou dávkou. Podľa neho sa tak ako minulý rok, ani teraz nenašla politická vôľa na tvrdšie opatrenia. Novému ministrovi Vladimírovi Lengvarskému vyčíta, že nebol v regionálnych nemocniciach ešte pred Borisom Kollárom. Autorstvo reformy pripisuje svojim ľuďom, ktorých zamestnal v rezorte zdravotníctva pred rokom. Sám Marek Krajčí však v nemocniciach za reformu kampaňovať nebol, lebo čaká na pozvanie z ministerstva zdravotníctva. „Som tu a som pripravený pomôcť,“ odkazuje exminister Krajčí svojmu nástupcovi cez náš podcast. Rozhovor viedol Peter Hanák.

Oct 25

26 min 28 sec

Balada o Jánovi a Martine ako výkričník pred možným návratom „chobotnice“. Tak to vidí autor jej textu Nikita Slovák. „Nezaslúžime si byť Balkánom strednej Európy“, tvrdí.   Spúšťačom pre jej napísanie malo byť zatknutie štvorice elitných vyšetrovateľov Čurila a spol.„Ľudia okolo mňa sú vyrušení a obávajú sa, že sa tu vrátia zlé časy“, opisuje okolnosti vzniku balady o Jánovi a Martine. „Treba hodiť veľký kameň do vody, aby urobil veľké kruhy, ktoré vyrušia.“   Balada a videoklip k nej obsahuje aj moment, keď sa pri slovách „životy nás všetkých preťali výstrely, vtedy na nás všetkých v maske vrah zacielil - objavuje vysmiata tvár Roberta Fica. Tvorcov konfrontujeme s tým, či nevynášajú predčasné súdy a či to nemajú nechať na príslušné orgány.   „Sme pripravení aj na poťahovačky“, tvrdí Nikita Slovák. „Fico je pre nás symbol dvanástich rokov korupcie a rozkrádania, nemyslím si, že sme prestrelili“, tvrdí. „Nehovoríme o tom, či on potiahol kohútik alebo nepotiahol, či poslal alebo neposlal ľudí. Jednoducho vládol tak, že to vyprovokovalo takýto čin“, uzatvára polemiku autor textu balady Slovák.   Je balada o Jánovi a Martine „angažovaným umením“? Nikita Slovák reaguje, že „ak je talent nejaká batožina, ktorú mame preniesť z miesta A do miesta B, tak by mala obsahovať aj to, čo to umenie robí poslaním.   Balada s poslaním programu. Rozburcovať Slovensko. „Chcem, aby bola takým kameň, ktorý rozvlní vody“, tvrdí Slovák.   Má byť predohrou k zhromaždeniu na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí, ktoré tvorcovia avizujú na 27. októbra. „Je to taká donkichotovská výprava urobiť tento míting, za ktorým budeme stáť ja s Dorotou Nvotovou. Na takomto vyplzlom chudom koníkovi ideme proti veterným mlynom. Ale aspoň to skúsime“, tvrdí Nikita Slovák.   „Neteším sa, že tá balada vznikla – veď sú za ňou stratené životy, ale teším sa, že to prispeje k tomu, aby sme nezabudli“, uzatvára Nikita Slovák.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Oct 20

19 min 15 sec

Konformita, oportunizmus a alibizmus - to sú naše národné stratégie prežitia, práve tieto vlastnosti nám umožnili prežiť tisov slovenský štát i husákovskú normalizáciu. Tú konformitu k režimu a strach z vládnucich elít si nesieme v sebe doteraz, hovorí etnologička Monika Vrzgulová, ktorá zbierala spomienky bežných ľudí, ktorí prežili socialistický režim. Veľký rozdiel medzi tým, ako sme sa správali za Tisa či Husáka preto nevidí.

Oct 18

33 min 55 sec

18 milionov strán, takmer päťdesiat ton papiera, stotisíce výtlačkov kníh, časopisov, letákov. To všetko v režime utajenia a pod hrozbou straty slobody. Fenomén samizdatu počas rokov komunizmu u nás. Téma, bez ktorej by dnes nebolo slobodných médií a tvorcov. A ani slobodnej spoločnosti.   V tomto roku sme si ho pripomenuli prvýkrát aj ako pamätný deň, konkrétne 12. októbra.   Samizdat to však neboli len knihy a časopisy, či tlačiarenské zariadenia a písacie stroje. Bola to hlavne komunita ľudí, ktorí v čase komunistickej neslobody túžili za slobodou a nechádzali a posúvali ju práve tvorbou v ústraní a jej tajným šírením.   Ján Šimulčík, historik a autor monografie Éra samizdatu. Samizdat je podľa neho dôkazom odvahy a sily občianskej angažovanosti. „Samizdat nám ukazuje, že angažovanosť je možná v akomkoľvek prostredí. Len na ňu treba mať odvahu.“   František „Čuňas“ Stárek, legenda českého undergroundu, disident a šéfredaktor časopisu Vokno. „Srdcom každého samizdatového vydavateľstva bol stroj, cyklostyl. Štátna bezpečnosť po nich neuveriteľne pátrala. Bolo to, ako by ste mali doma guľomet.“   Časopis Vonko bol podľa Františka Stárka pre český underground „tmeliacim prvkom, priestorom diskusií, miestom pre poučenie, ale aj nosičom pre diela významných zahraničných autorov“.   František Mikloško, bývalý disident a aktívny člen slovenskej samizdatovej scény. „Samizdat je výnimočný fenomén obdobia totality. Vytváral takú neviditeľnú sieť ľudí, ktorí boli na jednej vlnovej dĺžke“.   František Mikloško upozorňuje, že samizdatová literatúra domácnosťami putovala. „Samizdat nikto nechcel mať dlho doma, putoval. Posúval sa ďalej, aby sa ľudia potešili, ale rovnako, aby ho štátna bezpečnosť neodhalila“, dodáva.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Oct 13

24 min 37 sec

Návrhy zákonov, ale aj všetka tá nenávistná rétorika niektorých politikov namierená voči LGBTQ+ komunite nás uráža a ubližuje nám. Ubližuje aj deťom rovnakopohlavných párov i tým, ktoré sú na ceste tranzície, hovorí Zara Kromková z komunitného centra Prizma. „Pýtam sa, o čo ide týmto politikom a čo dobré ich návrhy komu prinesú. Ak prinášajú tento typ zákonov, musím sa zamýšľať i nad tým, že asi nemajú vysporiadané otázky spojené s ich vlastnou sexualitou a identitou, dodáva Kromková. Ona sama sa narodila ako žena v tele muža a prešla si komplikovaným a neľahkým procesom tranzície. Svoju voľbu však nikdy neoľutovala a dnes, ako hrdá žena, chce mať aj veľkú rodinu s viacerými deťmi. Podľa nej "tradičnú rodinu". Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinký        

Oct 11

33 min 18 sec

Neatraktívna, no dôležitá. Taká sa javí téma dôchodkov. Ak sa ale na ňu pozrieme prizmou skúsenosti generácií, ktorú vystihuje aj veta: Čo si v lete odložíš, v zime akoby si našiel – môže to situáciu zmeniť. Hoci dnešná doba, keď máme k dispozícii všetko a hneď, tomu vôbec nepomáha. Napriek tomu zostáva fakt dôležitosti. Dôchodky a Ján Šebo, expert z banskobystrickej Univerzity Mateja Bela.   Dôchodky sa preňho stali „životnou témou“. Pritiahli ho ako výzva. „Vedieť prepočítať dopady nielne na systém, ale až na úroveň jednotlivcov, je veľmi zaujímavé z výskumného pohľadu“, tvrdí.   „Je to obrovská výzva a len minimum ľudí v celosvestovom meradle dokáže postať tak robustné simulačné modely, aby v ich rámci vedeli, čo ľudí čaká, aké odvody a dane budú platiť a čo môžu z dôchodkového systému očakávať. Najmä, keď to politici menia každý rok.“   Vedie „partiu“ výskumníkov, ktorá naprojektovala tzv. oranžovú obálku. Informačnú platformu, ktorá prehľadným spôsobom projektuje modely budúcich dôchodkov.   „Človek tak môže sám vidieť, čo môže na dôchodku očakávať pri jeho príjmoch, veku, vzdelaní, pri jeho nastavení druhého, tretieho či prvého piliera.“   Pri téme vstupu do sporiacich dôchodkových schém hovorí, že „ideálne by to bolo už pri narodení“. Najneskôr však pri vstupe na trh práce. Sporiaca fáza tak môže počítať s benefitom dlhšieho času.   Prvý priebežný dôchodkový pilier označuje za „hračku politikov“. A práve od nich každý sporiteľ očakáva jasné slovo, s čím môže z priebežného piliera na svojich dôchodkoch počítať. „Štát má veľmi transparentne ľuďom hovoriť čo ich čaká. A keďže to nechce robiť, robíme to my výskumníci“, tvrdí Ján Šebo.   V podcaste sa dozviete: - aké dôchodky môžeme podľa prepočtov jeho tímu očakávať z prvého piliera - ako pristúpiť k sporivým stratégiám v druhom pilieri - čo robí táto vládna zostava pri dôchodkoch dobre a čo zle - aké problémy otvára rodičovský bonus pri dôchodkoch   Moderuje Jaroslav Barborák

Oct 6

27 min 13 sec

Bývalý poradca Andreja Kisku Rado Baťo už nie je štátnym zamestnancom ministerstva financií. Podpísal sa pod to aj jeho verejný konflikt s ministrom Igorom Matovičom. Pre rezort financií pracuje ďalej na dohodu, no zároveň pomáha opozičnej strane a hovorí aj o vstupe do aktívnej politiky. Strane, o ktorej uvažuje, už dnes pomáha.  O ktorú stranu ide? Vypočujte si rozhovor s Radom Baťom v našom podcaste Ráno Nahlas.  Rozprávali sme sa aj o tom, prečo opäť rastú Smer, o manažmente pandémie, o potrebných reformách ao Pláne obnovy či o jeho knihe Ako skapal tatranský tiger.  Moderuje Peter Hanák.   

Oct 4

28 min 45 sec

Balet vás neobťažuje slovami, je dôležitejší než matematika a naučí vás myslieť tak, ako myslí matematik. Tanec vás necháva slobodným, preto je taký univerzálny a príťažlivý, hovorí režisér  Ondrej Šoth. Práve v jeho réžii košická divadelná scéna nedávno uviedla svetovú premiéru baletu o "bohu tanca" Rudolfovi Nurejevovi.   Kto bol Rudolf Nurejev, a prečo ho nazvali bohom baletu? Vie tanec bez slov vyjadriť všetko to, čo práve máme v srdci, ale aj v mysli a ako znie jazyk baletu? A kde je miera autorských interpretácii takých klasických príbehov ako sú shakesperov Hamlet, dostojevského Besi či exupéryho Malý princ? V Ráno Nahlas odpovie šéf košického divadla a režisér Ondrej Šoth. Pekný deň želá Braňo Dobšinský  

Sep 29

40 min 34 sec

Neštudujú len pre diplom, no necítia sa pripravení do života. Online priestor ich izoluje od rovesníkov a prvákom chýba opora. Tretine až do tej miery, že vysokoškolské štúdium zanechali.   Prvý obraz o vysokých školách v tlaku pandemických opatrení. Prináša ho Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo na základe širokého prieskumu – tzv. Akademickej štvrťhodinky. Svoje skúsenosti v ňom opísalo takmer dvadsaťtisíc vysokoškolákov, čo je takmer pätina všetkých študujúcich na slovenských vysokých školách.   Absolventi prvých ročníkov pritom zdieľajú svoj pocit stratenosti v systéme. Na pomoc sa tak najviac môžu spoľahnúť na spolužiakov či na ochotných vysokoškolských učiteľov, nie na systém.   „Každá vysoká škola dostane toto zrkadlo za každú fakultu a odbor, aby sa vedeli na seba pozrieť aj očami študentov“, tvrdí Renata Hall, ktorá zastrešuje prieskum a jeho analýzu.   „Zozbierané dáta sú pre vysoké školy predpokladom toho, že môžu svoje prístupy viac personalizovať, zameriavať na požiadavky konkrétnych študentov“, tvrdí Matej Bílik z analytického tímu agentúry.   Matej nastupuje už o pár dní na ďalšie štúdium na univerzitu v Oxforde. „Už výberový proces tam bol poznačený osobnostným prístupom“, tvrdí. „Pri vstupnom pohovore som tam nestretol nejakého náhodného zamestnanca univerzity, ale dvoch profesorov, z otázok ktorých som hneď pochopil, že videli moju prihlášku“.   Dáta z prieskumu majú poslúžiť aj ako tlak na skvalitňovanie vysokých škôl. Podľa Roberta Redhammera, ktorý stojí na čele Slovenskej akreditačnej agentúry, „pri akreditáciách sa budeme pýtať, ako tá ktorá škola s informáciami naložila a aké opatrenia prijala na zlepšenie situácie“.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Sep 27

36 min 37 sec

Pôvodne bola streľba iba náhoda, tá ju však priviedla až na paralympijské stupne víťazov so ziskom štyroch zlatých, vrátane zlata z Tokiu. 200 až 500 výstrelov denne a to tak, že puška sa už stala jej súčasťou a akousi predĺženou vôľou. „Môžem si vybrať to, čo chcem vnímať vo svojom živote – dobro či zlo, odkazuje hosť dnešného Rána Nahlas zlatá paraolymionička Veronika Vadovičová. Pekný deň želá Braňo Dobšinský.

Sep 22

23 min 23 sec

Sme v kritickom bode, keď sa začínajú posúvať „tektonické dosky“ aktuálneho politického usporiadania? Tektonický pohyb sa navonok prejaví zemetrasením. Nenaznačujú ho najnovšie vyjadrenia lídrov o tom, že táto koalícia by mohla ísť ďalej aj bez Kollárovho zoskupenia Sme rodina? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa z bratislavskej Ekonomickej univerzity.   „Netreba zabúdať, že táto vláda má vo svojom vnútri viacero konfliktných línií“, tvrdí Štefančík. Prvou je konflikt Matovič – Sulík. Podľa politológ je skôr osobným, nie hodnotovým, no „nezmizne len tak mihnutím prútika“.   Ďalším je nezanedbateľný konflikt na pôdoryse strany Za ľudí.   Tretím je podľa politológa prístup poslankyne Anny Záborskej a jej cyklické legislatívne aktivity, ktoré koalíciu rozdeľujú (interrupcie a etické otázky).   Konflikt medzi Igorom Matovičom a Borisom Kollárom nie je síce osobný, ide však o konflikt programový. Ak si táto koalícia dala do vienka prívlastkok „protikorupčná“ a „protimafiánska“, Boris Kollár je v súčasnosti podľa Radoslava Štefančíka hlavná prekážka napĺňania tohto programu.   „Vláda s toľkými konfliktmi sa musí rozsypať“, tvrdí politológ. „Boris Kollár nahlodáva protimafiánsky ráz Igora Matoviča“, dodáva.   Čo krajinu čaká v týchto dňoch, aké možné scenáre? Odpovie Radoslav Štefančík.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Sep 20

29 min 20 sec

Prejav pápeža Františka adresovaný hlavám slovenskej cirkvi niektorí kňazi a rehoľníci hodnotia ako viac či menej otvorenú kritiku slovenských biskupov. Pápež pomenoval, čo sa mu nepáči a čo treba inak vykonať. Viacerí oslovení kňazi, rehoľníci a odborníci sa zhodujú, že v slovenskej katolíckej cirkvi musia mať k zmenám, pretože autoritu pápeža biskupi môžu ignorovať. Do akej miery išlo o kritiku a čo presne František biskupom vyčítal? A čo na to biskupi? Vypočujte si náš podcast Ráno Nahlas. Moderuje Peter Hanák. 

Sep 15

28 min 40 sec

Šokuje ma absolútny cynizmus slovenskej politiky, naši politici sa úplne odtrhli od reality a sú ako sekta píštalkárov z rozprávky o Potkaniarovi. Je načase ich vymeniť - a asi úplne kompletne, tvrdí publicista a spisovateľ Michal Havran. Publicista a spisovateľ Michal Havran počas leta precestoval prakticky celé Slovensko a hovorí, že najviac zo všetkého, ho šokoval absolútny cynizmus našej politiky. Sociálne siete podľa neho vôbec neodrážajú realitu života na Slovensku a k téme diskusie o očkovaní poznamenáva: „WHO versus skupina Maduár? Je načase už konečne zastaviť toto šialenstvo. Aké je teda dnešné slovensko očami Michala Havrana? Prečo sa slovenská politika tak odtrhla od reality a sme ešte vôbec spoločnosť stojaca za jedným súborom spoločných hodnôt? Dozviete sa to v dnešnom Ráne Nahlas s Michalom Havranom, pekný deň a pokoj v duši vám praje Braňo Dobšinský

Sep 13

33 min 15 sec

Podieľal sa na príprave poslednej cesty Jána Pavla II. na Slovensko. Sedel s ním v aute, keď na Slovensko odchádzal. A rovnako, keď sa z rímskeho letiska Ciampino do Vatikánu vracal. Marek Šmíd, niekdajší rektor Trnavskej univerzity, predtým slovenský diplomat pri Svätej stolici.   Spomína, ako mu vtedy unavený Ján Pavol II. na otázku, aká bola apoštolská cesta, odpovedal jedinou vetou: „Moje milované Slovensko“.   Ako sa pápežské cesty pripravujú? Kam smerujú apoštolské návštevy pápeža Františka? Marek Šmíd si všimol, že „chodí najmä do krajín, kde cíti, že je zle“. Ako do toho zapadá pripravovaná návšteva na Slovensku?   Marek Šmíd je rovnako spoluautorom textu tvz. Vatikánskych zmlúv v roku 2000. Ak sa aktuálne ozývajú aj hlasy o naplnení odkazu Novembra’89 a jeho poslednej nenaplnenej požiadavke, ktorou je odluka cirkvi od štátu, on tvrdí, že základná zmluva Slovenskej republiky so Svätou stolicou ju reflektuje.   Podľa Šmída sa skrýva vo formulácii: „Slovenská republika a Svätá stolica sa vzájomne považujú za nezávislé a autonómne subjekty medzinárodného práva“. „To je veľmi vážne vyjadrenie a znamená odluku cirkvi od štátu“, tvrdí bývalý slovenský diplomat pri Svätej stolici.   Viac v rozhovore, ktorý vedie Jaroslav Barborák.

Sep 8

33 min 35 sec

Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy napísal knihu o Igorovi Matovičovi. Obsahuje množstvo nových informácií z pozadia politiky expremiéra a ministra financií. Čo dokazuje, že Matovič je populista? Na Slovensku sú novou tradíciou politické strany bohatých mužov. Igor Matovič patrí medzi nich, hoci sa snaží pôsobiť ako obyčajný človek. V čom spočíva jeho „obyčajnosť“? Dá sa vôbec pochopiť, ako rozmýšľa predseda hnutia OĽaNO? Je autokrat alebo demokrat? V čom zohral pozitívnu úlohu a aké sú jeho silné stránky? Dá sa Matovič hodnotiť objektívne? Peter Bárdy analyzuje desať rokov politickej kariéry trnavského podnikateľa, ktorý sa prekvapivo zrazu stal premiérom. Čitateľ sa dozvie, ako Matoviča naštvalo KDH a ako ho to viedlo k rozhodnutiu ísť do politiky. Kniha obsahuje aj exkluzívne svedectvá od ľudí, ktorí s Igorom Matovičom spolupracovali a popisujú, v akých situáciách sa ich vzťah s ním zmenil. Prečítať si môžete aj analýzu statusov expremiéra a aj odpoveď na to, či Matovičovi komunikácia má nejakú stratégiu.

Sep 8

26 min 4 sec

"Som si istý, že si po voľbách budeme hovoriť "zlatý Matovič, čaká nás éra pomsty a lynču, hovorí pre ráno Nahlas dlhoročný novinár a spisovateľ Arpád Soltész. Slovensko podľa neho neodvratne smeruje k nejakej forme fašizmu, hoci aj bez zelených tričiek. Bývalý šéf tajnej služby je opäť na slobode. Jaroslav Haščák sa už Goríl báť nemusí, Roberta Fica sú plné námestia no a karty vo vládnej koalícii - či možno už v opozícii, zjavne mieša Boris Kollár. V dnešnom Ráne Nahlas o tom čo nás politicky - no aj spoločensky, čaká. Ako môžu dopadnúť stále viac a viac sa blížiace prípadné predčasné voľby a prečo neodvratne smerujeme k vláde pevnej ruky, ale aj o tom - čím nás tak veľmi priťahuje pomsta, namiesto hľadania konsenzu a dohody. Ráno Nahlas s dlhoročným novinárom a spisovateľom Arpádom Soltészom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sep 6

27 min 46 sec

“Včera sme sa na koaličnej zhodli, že bude vytvorená pracovná skupina s odborníkmi z každej koaličnej strany, ktorá preskúma možnosti úpravy paragrafu 363,” hovorí v podcaste Anna Zemanová zo SaS. Na Špecializovanom trestnom súde dnes pokračuje desiaty deň hlavného pojednávania v procese s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom - v podcaste budete počuť obhajcu Erika Magála a novinárku Lauru Kellöovú, s ktorou sa pozrieme na najzásadnejšie momenty pojednávacích dní a nové skutočnosti. Zmení koalícia znenie paragrafu, vďaka ktorému mohla Generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku zrušiť obvinenie Vladimírovi Pčolinskému? Koalícia k tomu mala včera mimoriadnu koaličnú radu a zhodli sa na vytvorení pracovnej skupine s odborníkmi každej koaličnej strany, ktorá preskúma možnosti úpravy paragrafu - hovorí v našom podcaste šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová. Podľa šéfa ústavnoprávneho výboru Milana Vetráka z Oľano sú v koalície dva názory čo s paragrafom. V podcaste priblíži čo by sa mohlo zmeniť.  Moderuje Denisa Hopková

Sep 3

27 min 47 sec

Maroš Žilinka vrátil Generálnu prokuratúru do čias Dobroslava Trnku, je to horšie ako za Čiznára, myslí si o ostatných rozhodnutiach Generálneho prokurátora novinár Arpád Soltész. Šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková považuje Žilinkove rozhodnutia za účelové. Maroš Žilinka vrátil Generálnu prokuratúru do čias Dobroslava Trnku, je to horšie ako za Čiznára, myslí si o ostatných rozhodnutiach Generálneho prokurátora novinár Arpád Soltész. Šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková považuje Žilinkove rozhodnutia za účelové. V kultovom Stopárovom sprievodcovi Galaxiou dá po dlhom premýšľaní centrálny počítač - na otázku o zmysle Vesmíru, Bytia a tak vôbec, záhadnú no stručnú odpoveď: "42". U nás, na Slovensku, je pre spravodlivosť v podaní Generálneho prokurátora to číslo celkom iné, je to číslo 363. Čo to číslo v podaní Žilinku znamená a prečo je tak dôležité a zároveň - tajomné? V dnešných Aktualitách Nahlas sa pozrieme na to, ako sa bývalý šéf tajnej služby Vladimír Pčolinský dostal opäť na slobodu – nie však z vôle súdu, ale rozhodnutím Generálnej prokuratúry. No, a šťastie, v podobe zásahu vedenia prokuratúry, sa usmialo aj na Jaroslava Haščáka či Zoroslava Kollára. K téme sa vyjadrí šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková, ktorá si myslí, že o vine a nevine by mali rozhodovať súdy, nie osoba na čele prokuratúry. Aktuality Nahlas, dnes s Braňom Dobšinským

Sep 2

25 min 32 sec

Od pripravovanej návštevy pápeža Františka nás delia necelé dva týždne. Na Slovensko má zavítať v dňoch 12. až 15. septembra. A ak tu bola z minulosti skúsenosť, že na stretnutia s Jánom Pavlom II. prichádzali niekoľko stotisícové zástupy, pandémia a obmedzenia s ňou spojené to radikálne menia. Aktuálne je v systéme zaregistrovaných približne 50 tisíc ľudí, čo je zlomok oproti predchádzajúcim návštevám. Naopak, pápežova cesta na Slovensko vzbudzuje enormný mediálny záujem. Akreditovalo sa na ňu 600 novinárov, tretina z toho zo zahraničia. V akom stave sú prípravy a môže sa stať, že by František na Slovensko neprišiel? Otázke pre Martina Kramaru, ktorý má na starosti mediálnu stránku návštevy. Moderuje Jaroslav Barborák.

Sep 1

22 min 50 sec

31. august - do análov odíde nie ako posledný augustový deň roku 2021, ale ako deň odstúpenia policajného prezidenta Petra Kovaříka; rovnako posledný deň vo vyšetrovacej väzbe pre dnes už bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, či zbavenia obvinení oligarchom Zoroslavovi Kollárovi a Jaroslavovi Haščákovi. Prezidentka žiada vysvetlenie.   Pozrieme sa rovnako na stav príprav pápežovej návštevy s Martinom Kramarom, ktorý je zodpovedný za jej mediálne pokrytie.   V dnešnom podcaste budete počuť prvé slová oslobodeného Vladimíra Pčolinského na slobode, rovnako dôvody odchádzajúceho policajného prezidenta Petra Kovaříka.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Aug 31

46 min 24 sec

Minister vnútra Roman Mikulec aj po opozičnom pokuse o odvolávanie zatiaľ zostáva vo funkcii. Stolička sa však trasie pod policajným prezidentom Petrom Kovaříkom, ktorý je obvinený z trestného činu. Minister sa s ním mal ešte dnes stretnúť – a nevylúčil jeho odstúpenie alebo dočasné postavenie mimo služby.  Opozičný líder Peter Pellegrini žiada koniec Kovaříka a pripomína, ako aj bez obvinenia požiadal o odchod vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara.  Ak policajný prezident neodstúpi, predvolajú si ho poslanci bezpečnostného výboru parlamentu. V dnešnom podcaste budete počuť aj šéfa tohto výboru Juraja Krupu z OĽaNO.  Afganistan je fiasko, ale pri rovnakej situácii by sme do podobnej invázie malí ísť znova, naznačuje poslanec za PS Tomáš Valášek.  Na ponaučenie z Afganistanu sme sa pýtali aj poslanca za stranu Hlas Petra Kmeca. Moderuje Peter Hanák.

Aug 30

28 min 26 sec

Policajný prezident Peter Kovařík je obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Bližšie detaily v podcaste povie šéf reportérov Aktuality.sk Ján Petrovič. Na obvineného policajného prezidenta sme sa pýtali aj poslancov koalície - zhodujú sa na tom, že vysvetlenie zo strany Kovaříka, ktoré doposiaľ počuli, im nestačí. V podcaste hovorí poslanec Gábor Grendel z Oľano a Peter Pčolinský zo Sme rodina. Budete počuť aj Juraja Šeligu zo Za ľudí. „Musí prísť na výbor a odpovedať na otázky. Ak nezvládne odpovedať na otázky, tak nemôže zostať policajným prezidentom,” hovorí Šeliga. Budeme sa očkovať treťou dávkou vakcíny? Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský počká na názory odborníkov, ale vylúčené to nie je. O tretej dávke sa v Nahlas rozprávame s analytikom Martinom Smatanom.  „Vieme, že efektivita časom klesá u určitej skupiny viac a u niektorej menej. Je teda zrejmé, že budeme mať nejaké skupiny, ktoré bude potrebné zaočkovať treťou dávkou, aby sme mali istotu, že budú plne chránené, “ opisuje v podcaste Smatana. Moderuje Denisa Hopková.

Aug 27

34 min 2 sec

Exriaditeľ a nominant Smer-u SD František Imrecze dnes vypovedal v kauze Mýtnik 3 a vysvetľoval aj niektoré nezrovnalosti, ktoré sa majú týkať údajného úplatku pre oligarchu Výboha.  Po výsluchu pred novinármi tiež poprel, že by ho na výpoveď niekto ovplyvnil - tak ako to tvrdia Robert Fico či Peter Pellegrini. O téme sme sa rozprávali s investigatívnou novinárkou Laurou Kellöovou. Vyšetrovanie korupčných káuz, do ktorých má byť zapletený bývalý šéf tajnej služby Vladimír Pčolinský, je na konci. O téme sa rozprávame so šéfkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou. Moderuje Denisa Hopková.

Aug 26

22 min 51 sec

Podniky zažívajú praxi nový covid automat, podľa ktorého si prevádzkovatelia či organizátori hromadných podujatí sami volia v akom režime budú fungovať. Na výber majú, že vpustia len plne zaočkovaných, alebo očkovaných, testovaných, či tých čo prekonali covid alebo úplne všetkých. Od ich rozhodnutia závisí, koľko ľudí môžu do priestorov vpustiť. Ako to funguje praxi? A podľa čoho sa prevádzky rozhodujú? V podcaste sa pýtame manažéra a šéfa Zväzu cestovného ruchu Mareka Harbuľáka. „Ak sa bude situácia zhoršovať, tak bude na zváženie, aký protokol si zvolia. Pôjde to od prevádzky k prevádzke. Každý sa bude snažiť nastaviť režim tak, aby dokázal maximalizovať tržby a obslúžiť čo najviac zákazníkov,” myslí si. „Občas sa stretávame s negatívnymi prejavmi. Niekto nie je ochotný sa preukázať testom, niekto sa vyhráža, že v jeho osobe stratia zákazníka, keď ho nepustia do prevádzky," opisuje tiež. Harbuľák opisuje aj ako sa mesiace s pandémiou dotkli nášho gastrosektoru a ako situácii pomohlo leto s uvoľneným režimom.  „Mnohí odišli z brandže pracovať do iných odvetví, pretože by v prípade ďalších vĺn znova prišli o prácu. Platia hypotéky, potrebujú stabilné povolanie. Bohužiaľ, odišli kvalitní ľudia a neplánujú sa už vrátiť,” hovorí v podcaste. Slovensko chce evakuovať z Afganistanu ľudí s blízkou väzbou na Slovensko. Budete počuť premiéra Eduarda Hegera a ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka. Moderuje Denisa Hopková.

Aug 25

29 min 13 sec

Počet prípadov covidu-19 za posledný deň presiahol stovku. Začínajú tretiu vlnu pociťovať už aj naše nemocnice? V podcaste na to odpovedá lekár Peter Sabaka. Skúsený lekár tvrdí, že delta variant je natoľko silný, že sa mu málokto vyhne. „Každý človek, ktorý doposiaľ neprekonal covid alebo nie je očkovaný si už len vyberá medzi tým, či sa dá zaočkovať v týchto dňoch alebo sa infikuje covidom. Nie je iná žiadna alternatíva vzhľadom na infekčnosť delta variantu,“ opisuje Sabaka v podcaste. Polícia sa pýta exministra financií a guvernéra NBS Petra Kažimíra na kúpu jeho luxusnej vily na bratislavskom Slavíne. Aktuality.sk už v minulosti upozorňovali na pochybnosti okolo Kažimírovho obchodu a teraz sa však zaujíma aj polícia, keďže expolitikovi Smeru ju predával architekt, ktorý je zároveň podozrivý, že vedel u vtedajšieho ministra Kažimíra vylobovať dôležité rozhodnutie. Viac povie investigatívny novinár z redakcie Aktuality.sk Martin Turček. Moderuje Denisa Hopková.

Aug 24

25 min 4 sec

Na zozname ľudí, ktorí potrebujú byť evakuovaní z Afganistanu na Slovensko sú stovky mien a na našu krajinu majú priame prepojenie. Študenti, ktorí mali u nás študovať, sudca, prokurátor či novinár - ozývajú sa a žiadajú Slovensko o pomoc, keďže uviazli v Afganistane, ktorého sa zmocnil Taliban. "Mnohí tu študovali, pracovali. Ich rodiny tu žijú, majú slovenských mužov a ženy. Zaručujú sa za nich, že by boli prínosní,” opisuje riaditeľka združenia Mareena Michaela Pobudová. Spolu s Ligou za ľudské práva sa pokúšajú evakuovať ohrozených ľudí z Afganistanu. Slovensko zatiaľ poskytne azyl desiatim Afgancom a napríklad Boris Kollár už dnes hovorí, že tento zoznam navyšovať nechce. Ako sa k situácii, kedy o pomoc volajú stovky, plánuje postaviť vláda? Budete počuť štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Martina Klusa. O situácii v Afganistane sme sa rozprávali aj so šéfkou UNICEF na Slovensku Máriou Sliackou. Moderuje Denisa Hopková.

Aug 24

28 min 21 sec

Zdá sa, že to ide stále bližšie k Robertovi Ficovi, komentuje smerovanie NAKY Peter Bárdy. Pokiaľ tu bola korupcia v takom masívnom rozsahu, ako je dokumentovaná aj výpoveďami jej priamych aktérov, tak je veľmi pravdepodobné, že o tom vedeli aj tí, ktorí štát riadili, dodáva šéfredaktor Aktualít. NAKA sa najnovšie zmenila na akýsi pražský orloj a pred vyšetrovateľmi so svojimi výpoveďami začali rad za radom defilovať už aj tie najznámejšie postavičky z panteónu mocných mužov bývalej politickej garnitúry, ktorá tu celé dlhé roky riadila tento štát. Kde to celé skončí a bude tou povestnou „Čiernou labuťou“ prípad mocného podnikateľa a ficovho priateľa Miroslava Výboha? Bude úspešnejšou stratégiou ako odvrátiť podozrenia pellegriniho mlčanie alebo ficove agresívne protiútoky? A v akej dobe to vlastne žijeme keď pravdu a lož rozsudzuje počet lajkov na internete, názory vedcov sú vysmievané internetovými davmi a k očkovaniu nás má presvedčiť akési verejnoprávne Modré z neba? Témy a otázky pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský

Aug 20

26 min 37 sec

Alternatívou očkovania je dostať COVID so všetkými jeho následkami, žiadna tretia možnosť nie je. Nech antivaxeri naberú odvahu a porozprávajú sa s pozostalými po obetiach pandémie, hovorí renomovaný slovenský vedec Peter Celec. Slovensko žije v očakávaní ďalšej – tentoraz už tretej vlny pandémie. Top témou verejnej diskusie sa tak stalo očkovanie, teda zrejme najefektívnejší nástroj boja s Covidom, ktorý súčasná veda vôbec ponúka. Miera zaočkovanosti našej populácie však stále nie je dostatočná a tábor odporcov vakcinácie naberá čoraz viac na sile aj hlučnosti. Argumentuje sa údajne nízkou účinnosťou vakcíny, jej prípadnými nežiadúcimi účinkami alebo akousi experimentálnosťou vakcíny voči COVIDU Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o vakcínach, očkovaní, liečbe Covidu ale i stave našej verejnej debaty na tieto témy- s lekárom, patofyziológom a molekulárnym biológom Petrom Celecom. Pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Aug 19

35 min 54 sec

Klimatické podmienky, tak ako sme ich poznali doteraz, sú už minulosťou, naše deti budú žiť v inej klíme ako my. Dôvodom je globálne otepľovanie a naša neschopnosť naň reagovať, tvrdí klimatológ Milan Lapin. Boj s otepľovaním, ale nebude zadarmo, náš život sa predraží. Otázkou je, ako zaangažovať rozvojové krajiny, ktoré chcú žiť aspoň na takej úrovni ako my a ich obyvatelia si ekologické riešenia neraz nemôžu dovoliť. Tornádo pustošiace obce na južnej Morave, dramatické záplavy v Nemecku, rozsiahle lesné požiare v Grécku či Spojených štátoch no a do toho neustále sa zhoršujúce vražedné letné horúčavy, dlhé obdobia sucha striedané mohutnými zrážkami, zimy skoro bez snehu a presun stredomorskej fauny a flóry až sem k nám na Slovensko. I tak vyzerajú následky globálneho otepľovania. Ako teda bude vyzerať slovenské počasie v svetle klimatických zmien? Dá sa trend globálneho otepľovania ešte nejako zvrátiť a má zmysel sa snažiť žiť ekologicky, ak zvyšok sveta klimatické záväzky ignoruje alebo priamo odmieta? Budú dôsledkom klimatických zmien aj miliónové prúdy takzvaných klimautečencov a ako sa nám predraží život, ak ho budeme chcieť žiť ekologicky udržateľne? Témy a otázky pre klimatológa profesora Milana Lapina. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský    

Aug 18

42 min 15 sec

Vrátili sme sa o 20 rokov dozadu, pád Afganistanu otvára otázky o kredibilite našich spojencov ako aj ich záväzkov, hovorí na margo bezprecedentne rýchleho obsadenia Afganistanu Talibanom politická komentátorka a analytička Sylvia Tiryaki. Chápanie práv žien či detí Talibanom je však podľa nej zásadne iné než ako ich chápeme my. Afganistan sa nepodarilo dobyť britskej ríši na vrchole jej moci, nepokoril ho ani Sovietsky Zväz a nezvládli to ani Spojené štáty so svojimi spojencami. Afganistanu sa opäť zmocnil Taliban a režim masívne podporovaný Spojenými štátmi a ich západnými spojencami sa rozsypal ako domček z kariet. Aká bude budúcnosť tejto krajiny pod nadvládou mudžahídov a o čo tomuto radikálne islamistickému a militantnému hnutiu vlastne ide? Ako funguje afgánska spoločnosť zmietaná už desaťročiami konfliktov, prečo bude teraz tak dôležitý postoj Pakistanu no a napokon, aké dôsledky bude mať tento vojenskopolitický kolaps pre budúcnosť NATO a naše vzájomné spojenecké záväzky? V dnešnom podcaste na to odpovedia analytička a politická komentátorka Sylvia Tiryaki ako aj afgánec žijúci na Slovensku Azim Farhadi. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň vám želá Braňo Dobšinský.

Aug 17

35 min 15 sec

SMER sa stal marginálnou politickou stranou, Fico už nikdy prvé ani druhé husle hrať nebude, tvrdí bývalý poslanec z stranu SMER a jeden z jeho zakladateľov Boris Zala. A prečo je jedna z jeho najviditeľnejších tvári názorovo tak blízka Mussolinimu? Donedávna patril medzi nespochybniteľných hegemónov slovenskej politiky, po 12tich rokoch vládnutia sa však z neho stal už iba tieň zašlej slávy, ktorý sa neštíti robiť politiku aj na téme očkovania a o svojich prominentných nominantoch, ktorí dnes čelia vyšetrovaniu zasa hovorí ako o politických väzňoch. Kam zmizli SMERu jeho voliči a prečo sa trojnásobný premiér vybral na lov voličov po ktorých donedávna siahali kotlebovci či harabinovci? Prečo sa začalo šéfovi ľavicovej strany posmievať ako birmovanému komunistovi, ako to bolo s financovaním „vlastnou hlavou“ a je Robert Fico – a to i napriek svojej nespochybniteľnej verbálnej aj politickej zručnosti, dnes už len takpovediac chodiacou politickou mŕtvolou? V dnešných Aktualitách Nahlas na to odpovie jeden zo zakladajúcich členov SMERU, jeho bývalý poslanec a dlhoročný ľavičiar Boris Zala. Pekný deň želá Braňo Dobšinský  

Aug 16

39 min 1 sec

„V očiach mali prázdno. Bola tam akási neprítomnosť, ktorá im mala poslúžiť na izoláciu od reality, ktorú zažili“ – na svoje stretnutie so „sexuálnymi otrokyňami“ jezídkami takto spomína Hugo Gloss.   Na severe Iraku bol vrámci medzinárodnej záchrannej misie, na ktorej sa podieľala aj slovenská katolícka charita.   V týchto dňoch sme si pripomenuli oslobodenie irackého Mosulu z rúk radikálov Islamského štátu. V polovici roka 2014 museli pred nimi doslova utekať desaťtisíce ľudí, ktorí našli utočisko v nehostinných horách.   Približne 40tisíc ich však skončilo v rukách radikálov, prišlo o život, či v prípade žien a dievčat bolo ponížených až na úroveň sexuálnych otrokýň. Koniec tomu urobilo až vyčistenie oblasti od radikálov Islamského štátu spred štyroch rokov.   Na záchrane a pomoci poníženým ženám jezídkam sa podieľali aj Slováci a mimovládne organizácie Magna či Slovenská katolícka charita.   Hugo Gloss hovorí, že slovenská pomoc spočívala najmä vo finančnom zabezpečení projektu záchrany jezídiek. „Koordinovali sme najmä prísun financií a logistickú podporu. Samotným ženám, ktoré zažili traumu sexuálneho otroctva sa potom venovali expertky ženy. K mužom mali traumatizované jezídky odstup“.   Od roku 2015 len Slovenská katolícka charita pomohla oblasti čiastkou, ktorá prevyšuje 1,5 milióna eur. Okrem pomoci traumatizovaným jezídkam stále pomáhajú projektom zameraným na pomoc deťom a na výstavbu studní s pitnou vodou.   Ako záchrana prebiehala a ako to, že za ňou boli aj Slováci – to je už téma pre Huga Glossa zo Slovenskej katolíckej charity.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Aug 13

19 min 28 sec

Slovensko v týchto hodinách prekročilo hranicu polovice zaočkovanej dospelej populácie, na druhej strane ku kolektívnej ochrane pred covidom nám ešte chýba takmer milión zaočkovaných. V rámci Európskej únie sme na chvoste. Za nami je len Rumunsko, Litva, Chorvátsko a Bulharsko. Odpor voči očkovaniu ale narástol, ako to zachytil prieskum SAV „Ako sa máte, Slovensko?“. To všetko v kontexte obáv odborníkov z možnej dramatickej jesene s už nastupujúcou treťou pandemickou vlnou. Prečo sa nedarí u nás zaočkovať väčší podiel populácie, aké sú možné príčiny a čo s tým? Pozrieme sa na to s Robertom Klobuckým zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý stojí za sériou prieskumov „Ako sa máš, Slovensko?“.   „Vláde dnes dôveruje okolo sedemnásť percent populácie, čo je naozaj málo. Potom ťažko očakávať, že ľudia, ktorí nedôverujú vláde, budú rešpektovať jej odporúčania. V súvislosti s očkovaním je to problém“, tvrdí Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.   Problém je aj nízka dôvera verejnosti zdravotníctvu a vedcom. „Verí im približne len polovica populácie“, konštatuje Klobucký. „Zdravotníci a vedci môžu odporúčať očkovanie, no ľudia ak im neveria, nebudú ich ani počúvať“, dodáva sociológ.   Nadobúdanie dôvery je však beh na dlhé trate. Čo sa dá robiť hneď – podľa Klobuckého by kompetentní mali spustiť intenzívnu informačnú a vysvetľujúcu kampaň, ktorá by bola namieraná aj proti dezinformáciám v súvislosti s očkovaním.   Vakcíny by mali rovnako „cestovať“ za ľuďmi. Prieskumy tiež ukazujú, že ľudia dôverujú svojim lekárom. Opatrenia by sa tak mali podľa sociológa zamerať na ich motiváciu, aby očkovali proti COVIDU-19.   V podcaste ste dozvie te aj to, čo spája odporcov očkovania a čoho sa obávajú najviac. „Obávajú sa o bezpečnosť vakcíny. Mali by sme ich presvedčiť, že ochorenie na covid je nebezpečnejšie, ako dať sa zaočkovať“, vysvetľuje sociológ Robert Klobucký.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Aug 12

26 min 23 sec

Pred odletom do Tókia hovoril o „čudnej“ olympiáde, ktorú pandémia obrala o olympijského ducha. Čo hovorí po návrate? „Našiel som ho tam len čiastočne“, reaguje Roman Buček, športový šéf našej historicky najštíhlejšej účasti.   „Športovci boli vyzývaní, aby sa kontaktovali čo najmenej, aby zachovávali odstupy. Dokonca mali byť opatrní pri tradičnej výmene odznakov, čo bol vždy symbolický prvý krok k nadviazaniu kontaktov“, tvrdí. „Samozrejme, že sa šlo na hranu“, dodáva.   Slovenská výprava mala k dispozícii „skromné“ kancelárske priestory, z ktorých sa podľa šéfa výpravy postupne stal priestor klubového charakteru. Tam sa spolu tešili z víťazstiev či spracovávali športové sklamania.   „Každá medajla je úspech, štyri medajly sú pekný úspech“, hodnotí Roman Buček. Podľa neho netreba zabúdať na tesnú šancu na ďalšiu medajlu v trape dvojíc. „Tá nám ušla možno len o jeden výstrel, už ich mohlo byť päť“, dodáva.   Čo hovorí na výkon Mateja Tótha, ktorý v chode na 50 kilometrov skončil štrnásty a neobhájil tak zlato z Ria de Janeira?   „Veľmi dôstojne ukončil svoju športovú kariéru. A to aj vzhľadom na podmienky v Saporre s vysokými teplotami a vlhkosťou. Rovnako pre fakt, že Maťo je tiež v pokročilom športovom veku (má 38 rokov – red.) a prípravu musel predlžovať s posunom dátumu olympiády v Tókiu“, vysvetľuje šéf našej výpravy. „Bojoval so cťou a dokončil tú namávahú päťdesiatku“.   Športovci museli do 48 hodín po svojom výkone opustiť dejisko olympiády. Aj to pridávalo podľa Romana Bučeka k „čudnosti“ podujatia. „Bola to rehoľa. Pred výkonom sa športovec maximálne koncentruje, spí, ide na tréning, oddychuje a je. Po výkone, keď napätie z neho opadne a za normálnych okolností by mohol ísť povzbudzovať kolegov a nasávať čo to z olympijskej atmosféry, musel odísť.“   A čo napovedala olympiáda v Tókio o úrovni nášho športu?   Aj o tom sme sa rozprávali s Romanom Bučekom, športovým šéfom slovenskej olympijskej výpravy.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Aug 11

26 min 51 sec

Prepustení, lebo nezaočkovaní – správa, ktorá nedávno obehla svetové médiá. Zachytila situáciu v známej spravodajskej televízii CNN, kde pre nezaočkovanie proti covidu skončili traja zamestnanci.   Podľa uniknutého interného emailu stanica uplatňuje vo veci očkovania politiku nulovej tolerancie a žiada, aby ho všetci jej zamestnanci podstúpili. „Máme v tom už dávno jasno, takže by nemalo dochádzať k nejasnostiam“ – toto je stanovisko riaditeľa CNN Jeffa Zuckera podľa svetových agentúr.   Je podobná situácia predstaviteľná na Slovensku? Aké nástroje má zamestnávateľ, aby ochránil zdravie vo svojej prevádzke a v akej pozícii sú jeho zamestnanci? Pozrieme sa na to s Pavlom Nechalom z advokátskej kancelárie WISE3, predtým dlhoročným spolupracovníkom TransparencyInternational a právnym expertom mimoparlamentného Spolu.   „Právny základ je v ochrane verejného zdravia. Samozrejme na jednej strane je sloboda jednotlivca a jeho rozhodovanie o vlastnom zdraví, ale máme tu aj verejné zdravie, čiže ochrana veľkej časti obyvateľstva. Tam sa vyžaduje zodpovednosť a podriadenie niektorým invazívnym úkonom, opatreniam, ktoré nám môžu byť nepríjemné.“   Napriek tomu, že na Slovensku existuje povinné očkovanie v prípade desiatky prenosných ochorení (napr. záškrt či tetanus), pri covide-19 narastá odpor už voči samotnému očkovaniu, nehovoriac o možnosti, že by sa toto očkovanie stalo povinným.   Júlový prieskum SAV „Ako sa máte, Slovensko“ zachytil, že povinné očkovanie odmieta 61,9 percenta populácie. Negatívny postoj k očkovaniu ako takému narástol z marcových 30,9 percenta na júlových 36 percent.     „Máme tu desiatku očkovaní, ktoré povinne absolvujeme v rannom detstve a vôbec sa proti tomu nestaviame, lebo sa nechceme vrátiť o sto rokov späť“, vysvetľuje Nechala.   Pri otázke, čo by situáciu mohlo zvrátiť, uvádza aj príklad Spojených štátov, kde sa diskutuje aj o možnosti zvýšenia zdravotných odvodov pre nezaočkovaných. „Neinšpirovať sa tým u nás?“, navrhuje Nechala. „Náklady na liečbu sú neporovnateľne väčšie ako náklady na zaočkovanie. Ak niekto ochorie, všetci sa solidárne skladáme a financujeme spoločne liečbu tých, ktorí sa rozhodli nezaočkovať“, argumentuje.   V podcaste sa dozviete, o čo sa môže právne oprieť povinné očkovanie, či aké možnosti sú vysporiadať sa s problémom očkovania na pracoviskách.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Aug 10

21 min 40 sec

„Pri boji s delta variantom musíme byť oveľa razantenjší a rýchlejší. Efektívne pred ním a jeho následkami chráni vakcinácia“, tvrdí zdravotný analytik Martin Smatana.   Skúsenosť Veľkej Británie podľa neho hovorí o tom, že vysoká miera zaočkovanosti chráni pri delta variante pred hospitalizáciami a úmrtiami. Podmienkou však je však ukončený celý proces očkovania s vybudovanou imunitou. „To je tu kľúčové“, dodáva.   Dáta podľa neho napovedajú, že delta variant tu už máme komunitne a je len otázkou času, kedy sa to vo veľkom rozšíri. „Očakávame, že to bude začiatkom jesene, keď sa deti vrátia do škôl, ochladí sa a ľudia budú tráviť viac času v interiéri“, tvrdí analytik a niekdajší šéf Inštitútu zdravotníckych analýz Martin Smatana.   „Ak rátame, že u nás príde k zhoršeniu v septembri, aby sa to neprejavilo na náraste hospitalizácií a úmrtí, očkovať sa musíme už teraz, aby sme stihli čas, ktorý vakcína potrebuje na nabratie plnej efektivity.“   Zatiaľ sa podľa analytika Smatanu nenašla krajina, kde by sa rozšíril delta variant a časom nenastal prudký nárast prípadov. Ukázalo sa to v Británii, Španielsku, Portugalsku, na Malte.   „Vzhľadom na výrazne kratšiu inkubačnú dobu stačí pár týždňov, kým počet prípadov prudko narastie“, tvrdí.   V podcaste sa dozviete aj odpovede na otázky, či by malo byť u nás očkovanie proti covidu povinné či o tretej vakcinačnej dávke, ktorá bude cestou aj pre Slovensko. A tiež, čo môže spraviť s epidemiologickou situáciou u nás septembrová návšteva pápeža Františka u nás.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Aug 9

26 min 40 sec

Šéf OĽaNO Igor Matovič pre náš podcast reagoval na otázku, či Roman Mikulec zostane ministrom vnútra aj po koaličnej rade. Podľa neho proti Mikulcovi bojuje korupčná hydra. Včera obvinený oligarcha Miroslav Výboh je naďalej v zahraničí, s políciou chce spolupracovať zrejme cez telemost. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic mu odkazuje, že si nebude určovať podmienky. Budete počuť aj krátke stanovisko Výbohovho advokáta Ondreja Laciaka. Na obvinenie jemu najbližšieho oligarchu reagoval aj Robert Fico. Predpovedá ďalšie zatýkanie a sľubuje, že keď sa zmení vláda, zmení sa aj prístup k vyšetrovaniu. V dnešnom podcaste sa dozviete aj o najnovšom vývoji v kauze Dobytkár – v ktorej už prokuratúra podala na súd obžalobu aj na Norberta Bödöra a Martina Kvietika. Moderuje Peter Hanák.

Aug 5

12 min 9 sec

NAKA dnes obvinila oligarchu Miroslava Výboha, bývalú šéfku Finančnej správy SR Lenku Wittenbergerovú a aj niekdajšieho štátneho tajomníka rezortu financií za Smer Radka Kuruca. Najväčšou rybou je nepochybne oligarcha Výboh, ktorý mal údajne sprostredkovať úplatok pre Pellegriniho.  V dnešnom podcaste budete počuť reportérku, ktorá sa tomuto prípadu venuje, krátke vyjadrenia advokátov obvinených Jozefa Brhela a Františka Imreczeho, pripomenieme si, ako na obvinenia reaguje Pellegrini. Kto je to Miroslav Výboh, si povieme prostredníctvom krátkych ukážok z knihy Mareka Vagoviča Vlastnou hlavou. Moderuje Peter Hanák. 

Aug 4

19 min 14 sec

Pápež František bude v Šaštíne slúžiť omšu na poli. Kapacitu 350-tisíc ľudí sa podľa šaštínskeho duchovného Juraja Tirpáka nepodarí naplniť. Ľudia, ktorých sme sa pýtali, návšteva pápeža na očkovanie nepresvedčila. V dnešnom podcaste budete počuť reportáž zo Šaštína a množstvo užitočných informácií o návšteve pápeža Františka v tomto malom meste na Záhorí. Chýbať nebude ani kritický hlas – poslanec mestského zastupiteľstva Ján Šimurda a názor lokálnych obyvateľov. Nahrávali Peter Hanák a Rudolf Sivý.

Aug 3

21 min 42 sec